Palácio dos Arcos nesie atmosféru historického paláca aj poézie: verše autorov ako Fernando Pessoa a Florbela Espanca zdobia spoločné priestory i steny izieb. Budova pochádza z konca pätnásteho storočia a podľa tradície z jej balkónov kráľ Manuel I. sledoval portugalské lode na ceste do Indie; dnes sa balkóny otvárajú k moru. Na pracovné stretnutia slúžia rôzne priestory vrátane niekdajšej palácovej vínnej pivnice. Reštaurácia Inevitável pripravuje portugalskú kuchyňu v novom poňatí a sprevádza ju výhľad na Tejo; v paláci je aj knižnica, vinotéka a kaplnka s barokovým oltárom. Záhrada so starými stromami rámuje vonkajší bazén a železničná stanica na pobrežnej trati medzi Lisabonom a Cascais je vzdialená dve minúty pešo.